Zatiaľ, čo moji spolužiaci pred niekoľkými rokmi ďatlovali na prednáškach do svojich notebookov, ja som si z kabelky vytiahla zošit a písala všetko ručne. Divné? Možno.

Dodnes si koncepty píšem najradšej na papier. Jednoducho mi to tak lepšie myslí. Tento môj subjektívny pocit v posledných rokoch začínajú potvrdzovať početné vedecké štúdie, ktoré sa začali s nástupom moderných technológii zaoberať efektom, aký majú jednotlivé druhy písania. A rozdiely sa začali vynárať z hlbín našej mysle.

 

Kreativita

 

Písanie rukou je jednoznačne pomalšie. Namiesto rýchleho zaznamenávania toku slov máme čas premýšľať. Nechať svoju myseľ zablúdiť ďalej, ako ohraničuje význam práve vznikajúceho slova na papieri. Aj slávni autori ako Truman Capote, Stephen King alebo J.K. Rowlingová písali svoje diela najskôr rukou.

 

Učenie

 

Na jednej TED konferencii sa Pam A. Mueller z Princeton University a Daniel M. Oppenheimer z the University of California rozhodli rozdeliť účastníkov do dvoch skupín. Prvá si poznámky písala elektronicky, druhá pomocou pera a papiera. Čo si na záver prednášky zapamätali jednotliví účastníci?

Ak sa ich pýtali na fakty, ako mená alebo čísla, boli obe skupiny rovnako úspešné. Na otázky týkajúce sa hlbších súvislostí a porozumenia danej téme obstáli lepšie peropisci.

Na klávesnici sme schopní zaznamenať každé rečníkovo slovo. Doslova. Pri písaní rukou sme nútení uvažovať nad tým, čo píšeme. Dôležitú informáciu objaviť, preformulovať vlastnými slovami a heslovite poznačiť. Vďaka tomu trénujeme kritické myslenie i čítanie s porozumením.

 

Čmáranice

 

Vaše zošity zo školy sú za okrajom samá čmáranica? Asi ste sa pekne nudili.

Čmáranie počas prednášky alebo rozhovoru udržiava našu koncentráciu v pohotovosti. Aj v prípade, že nás samotný obsah na smrť nudí. Pomáha nám zostať sústredený a podľa výskumu si pri podvedomom kreslení zapamätáme o 29% viac informácii.

Takže už viete, čo budete robiť na najbližšej porade? Čmárať!