Milujeme extrémy. Uprostred je nuda. Starovekí mudrci však vedeli, že práve v rovnováhe je ukryté šťastie. Ako je to možné?

Extrémy nám prinášajú obrovskú emocionálnu explóziu. Chvíľku galaktického opojenia. A v zápätí nás zaplaví útlm a pretrvávajúca prázdnota. Až do okamihu, kedy objavíme nové vzrušenie. Heuréka! Radosť je ukrytá v krajnosti.

Zdanlivo.

Aristoteles učil, že rozdiel medzi cnosťou a neresťou je otázkou rovnováhy a extrémov. Kocka čokolády je požehnaním, celá tablička prekliatím.

Úprimne. Kto z nás však zostane pri jednej kocke?

Prídu výčitky a my v túžbe po očistci započneme čokoládový celibát. A pri najbližšej príležitosti hriešne pokoríme celú bonboniéru.

Také ľudské.

 

 

Sme extrémisti od kosti. I v prežívaní všedných dní. Nemusíme hneď každý týždeň skákať z mosta na lane. Upíname sa na prácu. Na deti. Na koníčky…

Alebo na nejakú inú z každodenných všedností. Venujeme jej svoj denný rozpočet času a síl. S masochistickým pocitom uspokojenia, akí sme skvelí, úspešní a busy. Svoje vypätie si potom často kompenzujeme alkoholom, románikmi či inými „radosťami.“ Až napokon vyhoríme.

A nezostane nám chuť, sila ani vôľa… Nič.

 

V čom je tajomstvo rovnováhy života?

 

Prerozprávam vám príbeh Bruna Ferra, z knihy Niekedy stačí jeden slnečný lúč:

Chlapec sa pýtal najmúdrejšieho človeka zo všetkých ľudí na tajomstvo šťastia. Mudrc mu povedal, aby prešiel po paláci a aby sa po dvoch hodinách vrátil.
„Chcem však iba jedno,“ zakončil mudrc a podal mladíkovi lyžičku, do ktorej kvapol dve kvapky oleja. „Choď sa poprechádzať po paláci s touto lyžičkou, ale tak, že olej nevyleješ.“

Po dvoch hodinách sa chlapec vrátil a mudrc sa ho pýtal: „Všimol si si gobelíny v mojej jedálni? A videl si tie nádherné záhrady? Čo povieš na vzácne pergameny?“
Chlapec sa zahanbil a priznal sa, že si nič nevšimol. Sústredil sa iba na to, aby nevylial tie dve kvapky oleja.
„Teraz sa vráť a venuj pozornosť divom môjho sveta,“ povedal mudrc.

Chlapec si vzal lyžičku a vydal sa znova na cestu. Začal obdivovať všetky umelecké diela. Všímal si záhrady, kvety a hory. Vrátil sa k mudrcovi a podrobne mu vyrozprával všetko, čo videl.
„A kdeže máš tie kvapky oleja, ktoré som ti zveril?“ pýtal sa mudrc.
Keď sa chlapec pozrel do lyžičky, zistil, že je prázdna.

„Poradím ti len jedno,“ zakončil mudrc. „Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že keď dávaš pozor na dve kvapky oleja v lyžičke, nezabúdaš obdivovať zázraky sveta.“

Žiť v rovnováhe znamená nevyliať svoje dve kvapky oleja, zatiaľ čo obdivujete svet navôkol.